S priateľom sme sa rozišli, teda on so mnou s tým, že chce byť sám. Ešte týždeň čo sme sa akože rozišli, tak sme spolu bývali a správal sa ku mne ako vo vzťahu, spali sme spolu v posteli, hovoril ako ma miluje, mali sme privát sex. Cez víkend sa odsťahoval. Bývame kúsok od seba. Teraz som furt v práci, pretože som si vzala ešte jednu a mám dve práce tým pádom menej času. On mi občas donesie kávu do práce, objíme ma a dá pusu a zas ide. V pondelok sme mali spoločne voľno a ponúkala som mu nech dôjde za mnou, že si niečo pustíme a tak. Došiel a bol tu až do večera a potom šiel domu. Ale sám mi ešte neponúkol nech dôjdem ja, vždy je to moja iniciatíva.
Chápem že chce priestor, ale prečo sa ku mne správa takto. Neviem či to čo teraz máme je len pauza alebo rozchod. Tiež u mňa má ešte veľa veci, pretože nemá ešte pracku tak to periem ja. Pýtala som sa ho, či mu to mám zabaliť alebo nechať v skrini a hovoril nechať. Pritom sa presťahoval do vlastného bytu, ktorý kúpil. Tak som z toho zmätená a vlastne vôbec neviem, ako to mám brať a nad čím uvažuje, alebo ako to berie. Predsa len keď odchádzal, tak bol rozhodnutý, že sa odsťahuje a teraz to vyzerá skôr tak, ako by ma chcel späť.
Ale iniciatíva je stále iba z mojej strany a on má každý deň inú náladu a je premenlivý ako počasie a práve táto vec mi nejde do hlavy a vôbec neviem, čo si o tom mám myslieť, alebo ako sa ho opatrne opýtať. Na druhú stranu nad tým čoraz viac premýšľam a hovorím si, že keby so mnou nechcel byť, tak už si predsa všetky veci vezme do nového bytu. Premýšľam nad tým, čo keď sa chce vrátiť.. ale vzápätí na to potom radšej veľmi rýchlo zabudnem, pretože sa jednoducho bojím jednej veci a to je tá, že ma zraní a potom znova odíde, čo by som nerada a toto by ma úprimne druhýkrát ešte viac zlomilo a zničilo, takže neviem ako sa k nemu správať.